Predtým, než sa to stane módou, už vopred upozorňujem, že som hater

Už to vidím. Ako sa nová vlna trendov šíri, ľudia sa ponáhľajú, aby sa stali jej súčasťou, kým sa ešte stihnú chytiť na palubu. Vidím to na sociálnych sieťach, v rozhovoroch s priateľmi, dokonca aj na uliciach. Módy prichádzajú a odchádzajú, ale ja už dávno viem, že som zástancom jedného jednoduchého princípu: byť haterom. Prečo by som sa mal podieľať na niečom, čo ma ani nebaví, len preto, že to robia všetci ostatní? Je to prirodzený reflex, ktorý prichádza z hlbokej nedôvery voči tomu, čo je "in".

Ale tu je vec: byť haterom nie je len o odmietaní vecí. Je to o tom, že sa vedome rozhodujem neísť s davom. Pamätám si, keď sa v minulosti niečo stalo populárnym a ja som sa rozhodol to ignorovať. Ľudia boli ohromení, že "ako môžeš nevedieť o tom?" alebo "prečo to nezkúsiš, keď je to také skvelé?" No práve preto! To, že niečo robí dav, ešte neznamená, že je to pre mňa. Skutočnosť, že ľudia hromadne prijímajú nejaký trend, vo mne vyvoláva skôr chuť to odmietnuť.

Zoberme si napríklad nedávny boom okolo digitálnych umeleckých diel NFT (non-fungible tokens). Každý druhý človek na sociálnych sieťach o tom hovoril, zdieľal svoje najnovšie nákupy alebo sa chválil, že teraz vlastní digitálne umenie. A čo som urobil ja? Samozrejme, ostal som bokom. Nebolo to preto, že by som nechápal technológiu alebo nemal záujem o umenie, ale preto, že to naraz všetci robili. Akonáhle niečo začne byť príliš populárne, je to pre mňa automatický signál, že treba byť skeptický.

Byť haterom mi prináša slobodu, slobodu byť iný, slobodu neísť s prúdom len preto, že to robí väčšina. Keď sa zamyslím nad všetkými trendmi, ktoré prišli a odišli, cítim spokojnosť, že som sa nedal uniesť každou vlnou, ktorá prišla. Mohol som si tak vytvoriť vlastnú cestu a sústrediť sa na veci, ktoré pre mňa naozaj majú zmysel.

Toto však neznamená, že nenávidím všetko. Len si vedome vyberám, do čoho vložím svoju energiu a čas. Nechávam si priestor na to, čo ma skutočne zaujíma a napĺňa, a nenechám sa ovplyvniť módou či tlakmi okolia. Na konci dňa je to o tom, aby som bol verný sám sebe, a to je niečo, čo trendoví nadšenci často zabúdajú.

Možno to znie cynicky, ale byť haterom má svoje výhody. Zachovávam si zdravý odstup od spoločenských trendov, ktoré sú často dočasné a plytké. Je ľahké sa nechať uniesť tým, čo robia ostatní, ale ťažšie je zostať verný vlastným presvedčeniam, aj keď to znamená byť na okraji spoločnosti.

Takže, predtým, než sa niečo stane módou, už vopred upozorňujem, že pravdepodobne budem medzi tými, ktorí to odmietnu. Nie preto, že som proti novým veciam, ale preto, že verím, že v odlišnosti je krása. Byť haterom je pre mňa formou osobnej revolty – a v dnešnom svete plnom konformizmu je to moja malá víťazná bitka.